Na prelome rokov má človek zvláštnu chuť robiť veľké rozhodnutia.
Plánovať, sľubovať si, zapisovať, škrtať…
A pritom niekde hlboko tuší, že život sa na tie plány potichu usmieva
a chystá si vlastnú verziu príbehu.
Ak máte chvíľu, poďme sa na to pozrieť s nadhľadom, s humorom a zábavou.
Zajtra, 1. januára, môžeme v malom prežiť celý náš rok.
Naozaj? 🙂 Naozaj.
Každé dve hodiny predstavujú jeden mesiac – dvanásť krátkych zastavení, v ktorých sa dá veľa vycítiť, pochopiť aj precítiť.
Len s malým háčikom:
od 00:00 do 02:00 – december,
od 02:00 do 04:00 – november,
od 04:00 do 06:00 – október…
a takto sa postupne vraciame mesiac po mesiaci späť,
až kým sa v posledných hodinách dňa nenápadne dotkneme začiatku roka.
Je to vlastne krásna hra, ktorú si môžeme zahrať.
Jemné divadlo jedného dňa, v ktorom sledujeme, ako sa cítime, čo nás teší, čo nás unavuje…
bez tlaku, bez hodnotenia, len so zvedavosťou.
Pokojne si môžeme zapisovať svoje pocity, myšlienky a zážitky
a potom sa k nim v príslušnom mesiaci vrátiť a pozrieť sa, či to naozaj sedí.
Len pozor na jednu vec.
Ak to na Silvestra preženieme a ráno vstaneme s bolesťou hlavy, rozlámaní a bez nálady,
túto hru si veľmi neužijeme.
A bola by to škoda – pretože na túto „ročnú premiéru“ je dobré prísť aspoň trochu oddýchnutí a pri zmysloch. 🙂
Pamätám si, že som si tento deň kedysi plánovala veľmi starostlivo.
Snažila som sa doň vložiť všetko, čo by som chcela v novom roku zažívať častejšie.
Ak som túžila po viac kultúry, išla som do kina.
Ak po oddychu, dopriala som si wellness.
Ak po zdraví, aspoň na chvíľu som rozhýbala telo.
Časom som však pochopila, že dôležité nie je to, čo robíme, ale ako sa pri tom cítime.
Aký vnútorný stav v sebe nosíme a čo z nás potichu vyžaruje.
A potom prišlo ďalšie poznanie – že plánovanie nie je až také jednoduché.
Pretože napriek mojim plánom sa dej často odohrával úplne inak.
Spomínate si, ako som na Nový rok išla do kina na film Šťastný nový rok
a skončili sme v kinosále, kde práve bežal bojový film?
Alebo, ako som určite nemala v pláne rozliať červené víno na náš nový koberec hneď na Nový rok?
A riešiť upchatý odtok, ktorý sa rozhodol pripomenúť práve v tento deň. 🙂
Postupne som pochopila, že žiadny dokonalý plán netreba.
Ono je v podstate už dávno všetko naplánované.
Rok má svoj vlastný scenár, dni majú svoju dynamiku
a my ich nemusíme riadiť – stačí ich sledovať.
Na zajtrajší deň preto nemám plán. 😜
A napriek tomu viem, že sa dej odohrá.
Budem len sledovať, kam ma zavedie, čo mi prinesie –
a nech je to čokoľvek, prijímam to.
Kedysi som si myslela, že musím byť v správny čas na správnom mieste.
Dnes už viem, že som tam vždy.
To, čo dnes prežívam, je presne to, čo mám prežívať.
Už to nemôžem zmeniť – a ani nemusím. Je to dané.
Tým však nechcem povedať, že mať plán je niečo zlé.
Vôbec nie. Pokojne sa s plánom pohrajte –
pretože aj to, že plánujeme, je už súčasťou plánu. 🙂
Čaká nás krásny, dynamický rok, plný dobrodružstva, akcie a rýchlosti.
Preto vám zo srdca prajem, aby ste si túto jazdu užili –
či už s vetrom vo vlasoch,
alebo s prilbou pevne na hlave.
A možno je všetko úplne inak. 🙂
Na záver:
Môžeme si naplánovať deň a brať ho ako hru, nie ako kontrolu,
alebo nemať žiadny plán a prijímať dej taký, aký prichádza.
„Možno nemám plán, možno mám…
ale život sa aj tak tvári, že ho má lepší.
Tak mu robím spoločnosť, pozerám sa, kam ma vezie,
a učím sa tešiť z jazdy – aj keď mapa občas horí.“
ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2026
